V dvanástich rokoch od nich odišiel otec, a tak sa Peťo s mamou pretĺkali životom ako vedeli. Sociálne ubytovne a útulky, chvíľu žili aj na ulici. Mama počas tohto ťažkého obdobia psychicky ochorela a ujala sa jej jedna ženská rehoľa. Pred tromi rokmi zomrela. Peťovi pomohli pracovníci zo špeciálnej školy na Mokrohájskej v Bratislave. Dostal podnájom v sociálnom byte v Ružinove, kde žije doteraz – sám, z invalidného dôchodku. Má problematickú koordináciu pohybov, ťažko sa mu chodí a tiež nerozpráva úplne plynule, takže nájsť si prácu je preňho takmer nemožné aj v chránených dielňach.