Pani Alena pochádza z normálnej rodiny s 3 deťmi, kde bolo však časté fyzické násilie, najmä na deťoch. V 16 rokoch odišla študovať na Myjavu, kde mohla bývať na internáte. Úspešne ukončila trojročnú učňovku a taktiež si spravila dvojročnú nadstavbu s maturitou. Po skončení školy ostala na Myjave. Zamestnala sa a našla si bývanie. Po prvom nevydarenom vzťahu ostala sama so synom Dominikom. Rok na to sa vydala a počas manželstva, ktoré trvalo 6 rokov, sa jej narodila dcéra Daniela. Manžel však začal byť agresívny a fyzicky ubližoval jej aj deťom, preto od neho utiekla. Keďže s deťmi nemali kde zostať, šli bývať k rodičom pani Aleny. Bolo to ťažké obdobie. Nakoniec si Dominika zobrali do pestúnskej starostlivosti jeho starí rodičia a Danielu zverili do výchovy jej otcovi. Pani Alenu to veľmi zasiahlo, ale nakoniec všetko, aj za pomoci lekárov a pár dobrých ľudí, prekonala. Potom prišiel ďalší nádejný vzťah, ktorý však rovnako ako predchádzajúce, nevyšiel, no vďaka nemu pani Alene ostal syn Christianko. Po roku sa zdalo, že je všetko na dobrej ceste. Pani Alena si našla prácu a partnera, ktorý ju mal rád a aj jej 3 deti. Trávili spoločne víkendy či prázdniny. Všetko fungovalo 4 roky, až kým neprišlo ďalšie tehotenstvo. Opäť sa začalo peklo. Partner trval na tom, aby si dieťa dala vziať. Po ráznom rozhodnutí pani Aleny nechať si dieťa nasledovalo opäť fyzické týranie,päste, kopance, dokonca zhodenie zo schodov. Jediným možným riešením bol útek. Spolu s deťmi sa presťahovali do menšieho mestečka, kde si našli podnájom. Mali ušetrené nejaké peniaze, žili si síce skromne, ale dôstojne. Potom sa narodil ďalší syn Nikolasko. Úspory sa časom minuli a z materskej už nedokázali platiť nájomné, preto sa museli vysťahovať. Našťastie ich prichýlil kamarát, ktorý im umožnil dočasne bývať u neho na chate, avšak len do leta. Odtiaľ už nemali kam ísť a neostávalo im nič iné len rozložiť stan pri vode.
„Takto sme „dovolenkovali“ 3 týždne, ale boli sme šťastní, že sme spolu. Chlapci spomínajú na tento čas s úsmevom, pretože som sa snažila vytvoriť im podmienky, ako keby boli na dovolenke.“ , hovorí pani Alena.
V tom čase našla pani Alena inzerát na prenájom jednej izby 4 robotníkom, dohodla sa s majiteľom, zaplatila, a ešte v ten deň sa nasťahovali a bývajú tam doteraz. Bývanie nebolo a stále nie je úplne vyhovujúce pre rodinu s deťmi. Bolo treba zabezpečiť kúrenie, čo vyriešili len provizórne starými kachľami, v ktorých kúria drevom nájdeným popri kontajneroch. Keďže malého Nikolaska kvôli veku nezobrali do škôlky, pani Alena nemohla nastúpiť do zamestnania a s deťmi teda žili len z prídavkov – v tomto období im narástol dlh na nájomnom. Do toho prišiel ďalší nevydarený vzťah a narodila sa malá Veronika. Príjmy pani Aleny nie sú vysoké, bývalí partneri neplatia výživné na všetky deti, no podarilo sa jej splatiť väčšiu časť dlhu a naďalej pokračuje v splácaní. Popri materskej pani Alena brigáduje ako upratovačka, no napriek tomu im po odpočítaní základných výdavkov ostane na živobytie len čosi okolo 80 eur, čo pre rodinu s malými deťmi naozaj málo, stačí to len na veľmi skromné vyžitie. Podmienky bývania sú dosť vážnym problémom, nakoľko dom je starý a je v ňom vysoká vlhkosť a nadmerná pleseň. To všetko zle vplýva na zdravotný stav detí, ktoré bývajú často choré.
„Budem vám neskutočne vďačná, ak by ste sa mi rozhodli pomôcť v mojej situácií, najmä na opravu dlážky, keďže iný podnájom si zo svojho príjmu nemôžem dovoliť.“ hovorí na záver pani Alena.