Je 24. december roku 2014 – Štedrý deň. Deň, kedy rodiny zasadajú spoločne k jednému stolu. Deň, kedy si najviac pripomíname štedrosť, vzájomné obdarúvanie a spolupatričnosť. Možno práve aj preto som sa v tento deň rozhodol, ako jeden zo zakladateľov nášho neinvestičného fondu, napísať o tom ako to celé začalo. O tom, ako sa jedna myšlienka postupne stala skutočnosťou. Zvlášť dnešný deň je symbolom štedrosti. Odzrkadľuje úžasnú ľudskú vlastnosť, vďaka ktorej môžu podobné organizácie a charitatívne akcie pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.
Na počiatku vzniku nášho fondu bola myšlienka. Myšlienka sa neskôr stala impulzom a motiváciou, z ktorej sa zrodil konkrétny projekt. Ubehli už takmer dva roky, odkedy sa myšlienka začala pomaly meniť na skutky, odkedy sa partia mladých ľudí, priateľov, rozhodla začať tento projekt.
V tom čase sme boli úspešní absolventi vysokých škôl a pomerne rýchlo sme si našli zamestnanie. Máme výborné rodinné zázemie, vzťahy, priateľov. Tak celkovo sme si uvedomovali, že sa nám v živote dosť darí aj bez toho, že by sme si to krvopotne vydobyli alebo mimoriadne zaslúžili.
A predsa sme boli nespokojní. Táto nespokojnosť mala svoj jednoduchý dôvod. Vedeli sme, že keď sme toho tak veľa dostali, mali by sme o to viac dávať. Robiť niečo pre ľudí, ktorí nemali v živote toľko šťastia ako my.
Na uvedomenie si, koľko sme toho v živote dostali, sa stačí lepšie pozrieť okolo seba. Hoci náš život nemá byť o porovnávaní, často zbadáme až nečakane veľký rozdiel. Tým, že si to človek uvedomí v kontexte svojho vlastného životného „status quo“ a svojho vlastného okolia, prestane si myslieť, že jeho sa to netýka alebo že s tým nemôže nič spraviť. Núti to človeka k zamysleniu a ozajstným krokom. Prirodzená túžba robiť niečo dobré, robiť svet lepším v spojení s týmto uvedomením nás nemohla nechať ľahostajnými. Boli sme odhodlaní prejsť od slov k činom.
A tak začalo premýšľanie nad tým ako rozbehnúť niečo nezištné a zmysluplné. Keďže pracujem v IT oblasti, platové podmienky sú jednou z vecí, kde naozaj vnímam rozdiel medzi mnou a ľuďmi žijúcimi na hranici hmotnej núdze. Otázka komu prispieť, kam dávať nejaké tie financie, však nie je jednoduchá. Ani ja som sa vtedy nevedel rozhodnúť. Tak som si povedal, že predsa mám kopec kamarátov a mnoho z nich taktiež pracuje v IT oblasti. Dáme hlavy dokopy (aj peniaze) a niečo už vymyslíme.
Onedlho na to, už bol na svete aj názov „IT Pomôž“. Skratka pre informačné technológie vo svojej fonetickej podobe dokonale sadla do tohto názvu a myšlienky. Zároveň skvele vyjadrovala jeden z hlavných princípov, na ktorom to malo fungovať – nadštandardne zarábajúci ľudia, hlavne z oblasti IT, budú finančne pomáhať ľuďom v núdzi.
A tak som oslovil mojich priateľov „ajťákov“ , ale aj právnikov a iných, a povedal im o tejto myšlienke. Ako inak – pri pive J Nastalo niečo, čo bol rozhodujúci moment pri vzniku nášho fondu. Všetci súhlasili a mali podobné odhodlanie. Ihneď pribúdalo množstvo nových myšlienok a nápadov. Proste sme museli ísť do toho. A teraz s odstupom času už môžem povedať, že nešlo len o nejaké prvotné nadšenie, ale že toto odhodlanie je stále v nás .
Dali sme si prvé oficiálne pracovné stretnutie, potom druhé, tretie a ďalšie. A veru bolo o čom diskutovať. Rozhodovali sme o tom, akou formou budeme prispievať, rozhodovať o rozdelení financií, hľadať ľudí, ktorí potrebujú pomoc a komunikovať s nimi. Diskutovali sme o rozdelení funkcií a úloh, o tom ako oslovíme ďalších sponzorov a akú možnosť ovplyvňovať rozdeľovanie financií budú mať, ale tiež o potrebných záležitostiach ako je webová stránka a mnohých ďalších. Hľadanie „spravodlivého“ a efektívneho systému je naozaj zložité a pri toľkých názoroch o to viac. Do dnešného dňa je stále o čom diskutovať. Táto problematika a náš postoj k týmto otázkam si však zaslúžia vlastný článok, takže to nebudem ďalej podrobne rozpisovať.
Náš tím zhruba desiatich ľudí začal fungovať hneď od začiatku. Niektorí sa s podobnými myšlienkami pohrávali už predtým, prípadne rozmýšľali aj nad spoluprácou s už existujúcimi organizáciami podobného zamerania. Juraj, jeden zo súčasných zriaďovateľov Aj Ty Pomôž, poznal osobne ľudí z fondu Námestovský anjel n.f., čo nám na začiatku dosť pomohlo. Konzultovali sme s nimi viaceré kroky, keďže už fungujú nejaký ten rok a pri byrokratických procesoch nám neraz ochotne poradili.
Právnici, ktorí boli v tejto partii, začali hneď riešiť právnu formu našej novej organizácie. Prechádzalo sa od občianskeho združenia cez neziskovú organizáciu, či nadáciu až to skončilo pri neinvestičnom fonde. Byrokratický proces potrebný na založenie neinvestičného fondu nás veľmi nemilo prekvapil. Povedal by som, že nás doslova šokoval. Ale o tom by mohli naši kolegovia právnici opäť napísať vlastný blog.
Ďalší ľudia na čele s našou grafičkou Majkou, ktorá okrem iného vytvorila aj naše logo, pracujú na webovej stránke a niektorí iní zasa na oficiálnych textoch, ktoré bolo potrebné dať dohromady. Mimochodom, stretnutia, ktoré som spomínal, bývali po večeroch priamo v zasadačke firmy, kde pracuje ďalší náš kamarát. Nehovoriac o tom, že každý prípad, ktorý riešime má vždy prideleného človeka, ktorý si ho zoberie na starosť. Jednoducho sme dobrý tím a každý sa snaží pomôcť. A to je veľmi dôležitý faktor toho, že sme to všetko rozbehli. Samozrejme, stále sme len v začiatkoch a je čo vylepšovať.
Na záver by som spomenul jednu dôležitú lekciu, ktorú sme sa naučili pri zakladaní nášho fondu. Nie je najdôležitejšie nájsť dokonalé riešenie, ale dôležité je začať. Nie je najdôležitejšie pomôcť všetkým alebo pomôcť, tým ktorí si to zaslúžia najviac – dôležité je pomôcť aspoň niekomu, kto to potrebuje. Ako som spomenul úplne na začiatku, prejsť od slov k skutkom. My sme si viackrát navrhli niečo, čo sme považovali za výborné riešenie, ale až realita ukázala, že to nebude fungovať. Neraz sme si povedali „skúsme a uvidíme“. Na druhej strane však neustále diskutujeme a zlepšujeme to čo sme vytvorili doteraz. Učíme sa aj od iných, skúsenejších a radi si necháme poradiť.
Pevne verím, že naša chuť pomáhať nám ostane aj naďalej a snáď inšpiruje aj niekoho iného.
Metod Majchrák, spoluzakladateľ fondu