Keď sa niekto nevzdáva

S Andreou som sa spoznala cez skupinu na Facebooku – Skupinová sociálna práca – Pomôžme si navzájom. Vtedy som reagovala na jej príspevok resp. prosbu o topánky pre syna a doteraz si sem tam zvykneme napísať. Spomenula som jej aj náš neinvestičný fond Aj Ty pomôž. Postupne som sa dozvedela viac z jej života, ktorý naozaj nemala ľahký. Vyrastala v detskom domove, manželstvo nedopadlo šťastne, má mentálne zaostalého syna s ďalšími zdravotnými problémami a pri vypočutí jej diagnóz som si uvedomila, že tiež to má ťažké sama so sebou. Ale cítila som voči nej veľký obdiv, hlavne preto že stojí pri synovi, napriek tomu aký je. Mohla si zvoliť ľahšiu cestu, nebojovať za syna, nechať ho v ústave a užívať si život. No nespravila to, hoci sa niekedy musí existenčne pretĺkať životom.

V našej nadácii sa snažíme o osobné stretnutia s ľuďmi, ktorým pomáhame. Andrea žije v Považskej Bystrici, ale stretli sme sa v Bratislave. Jej syn Dominik musí raz za čas podstúpiť vyšetrenia na Kramároch, tak mi to aj prišlo vhod, aby som nemusela zachádzať do Považskej Bystrice. Stretli a porozprávali sme sa v bufete na Družbe pri káve. Videla som v nej ženu, ktorá je síce zranená životom, ale predsa má ešte odhodlanie pokračovať a nevzdávať sa.

Posted on